Piargska brána, Banská Štiavnica

Príbeh transformácie Piargskej brány

Banská Štiavnica je najstarším banským mestom na dnešnom území Slovenska. Počiatky stredovekej formácie mesta sa datujú do prelomu 12. a 13. storočia. Vďaka prosperite ťažby a spracovania drahokovových rúd bola lokalita kontinuálne významným hospodárskym centrom, na pôdoryse ktorého sa počas stáročí formovalo významné kultúrne dedičstvo (od roku 1993 je lokalita na Zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO).

V polovici 16. storočia, na vrchole stredoveku, vtedajšie Uhorsko a aj stredoslovenské banské mestá čelili okupácii Osmanov. V súvislosti s potrebou ochrany hospodársky kľúčových oblastí, bolo aj v Banskej Štiavnici vybudované renesančné opevnenie mesta. Vzhľadom na špecifikácie konfigurácie terénu vznikol originálny fortifikačný systém, ktorého súčasťou boli aj mestské brány.

Piargska brána (1554) zabezpečovala ochranu vstupu do mesta od juhozápadu (od Levíc). Po 150 – ročnej okupácii, v barokovej etape objekt zmenil charakter. Prestavbou strohej obrannej stavby vznikla elegantná reprezentatívna vstupná mestská brána, ktorá svojim originálnym výrazom formovala výraz vstupu do Banskej Štiavnice.

Počas etáp konsolidácie a opätovne nastupujúcej prosperity bolo viacero prvkov mestskej fortifikácie zbúraných, okrem iných aj Belianska brána a Dolná (Krupinská brána). Piargska brána tak zostala ako jediná pôvodná renesančno – baroková vstupná brána do mesta.

Piargska brána v 20. storočí bola využívaná na obytné účely, neskôr sa dostala do správy pamiatkarov. Počas tzv. komplexnej obnovy, ktorá bola v objekte realizovaná na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, boli zrealizované viaceré nevhodné stavebné zásahy a technológie, v dôsledku ktorých boli poškodené, znehodnotené a zredukované pamiatkové hodnoty objektu. Naviac technológie a materiály, ktoré boli použité, boli zdrojom zvýšeného vlhnutia objektu a boli štartérom závažných stavebných porúch. V dôsledku toho sa brána postupne dostávala do stavu vážneho narušenia.

Zámerom obnovy, ktorej príprava a realizácia prebiehala v rokoch (2017 – 2022) bolo získať na základe odborných špecializovaných výskumov nové poznatky o pôvodnom výraze brány po barokovej prestavbe, identifikovať príčiny porúch a navrhnúť ich sanáciu. Cieľom obnovy bola maximálna ochrana a konzervácia originálnych komponentov objektu, obnova celistvosti výrazu exteriéru aj interiéru a adaptácia objektu (apartmánové bývanie), ktoré by spĺňalo súčasné kritéria. Projektová dokumentácia obnovy bola navrhnutá na pôdoryse výsledkov špecializovaných výskumov tak, aby ich integrovala do komplexného riešenia návrhu.

Náročná obnova sa realizovala programovo po etapách. Na príprave a realizácii sa podieľal tím aktérov, ktorí efektívne a tvorivo spolupracovali. Pamiatkari, výskumníci, projektant, stavebná spoločnosť, reštaurátori a umeleckí remeselníci. Súčasťou procesu obnovy každého historického objektu sú aj prekvapenia, nálezy, situácie, ktoré vyžadujú nové rozhodnutia, aktualizácie plánov. Piargska brána prekvapila nálezmi viacerých súčastí historickej „čiernej“ kuchyne a faktom, že pod omietanými stropmi na poschodí zostali zachované historické drevené trámové stropy. Počas obnovy sa pôvodné prvky dôsledne konzervovali a prezentovali.

Dôležitou súčasťou obnovy bolo celistvé „ozdravenie“ objektu od nevhodných novodobých materiálov na báze cementu, komplexná sanácia vlhkosti a obnova strechy. Obnova elegantnej fasády a charakteristických členitých štítov strešnej atiky si vyžadovala erudovanú prácu reštaurátorov. Každá z hlavných fasád má okrem plastickej výzdoby aj výnimočný prvok, ktorý umocňuje ich jedinečnosť. Na južnú fasádu sa po 90. rokoch vrátila kópia výtvarne výnimočného reliéfu z dielne Dionýza Stanettiho (originál je v expozícii lapidária Starého zámku) a na severnej fasáde bola zreštaurovaná plastika sv. Floriána.

Piargska brána po aktuálnej  obnove sa vďaka komplexnému prístupu tímu, opäť stala ikonickým objektom siluety vstupu do Banskej Štiavnice, aby mohla vítať svojich obyvateľov a návštevníkov. Transformácia objektu z fortifikačnej stavby na uvítaciu, reprezentatívnu, je zmaterializovanou metaforou ideí humanizmu a kultúrneho dedičstva európskej civilizácie.